Cirkev v obci

Cirkevné dejiny MURÁŇA sú úzko spojené s dramatickými historickými udalosťami, ktoré súviseli predovšetkým s významom hradu Muráň. Spoľahlivé doklady o náboženskej konfesii ešte nie sú dôkladne zmapované, ale možno predpokladať, že pôvodné obyvateľstvo obce a osadenstvo hradu bolo v ranej histórii rímskokatolického vyznania.
V rokoch krátkeho pôsobenia bratríkov (časť Jiskrovho vojska) na Muránskom hrade (okolo r. 1439 - 1452) sa vierovyznanie výrazne nezmenilo, zrejme ani v ďalších rokoch "bašovania" lúpežných rytierov Bašovcov, keď obec stratila viac než polovicu obyvateľov. Avšak po porážke Bašovcov (r. 1549) sa hrad dostal do vlastníctva cisára a vládli na ňom cisárski velitelia, zväčša Nemci, ktorí založili základy protestantskej cirkevnej organizácie.

Od r. 1560 pôsobil na Muránskom hrade protestantský kňaz Cyprián Friedt z Olomouca, ktorý r. 1578 združil protestantských kňazov do muránskeho bratstva (Fraternitas Muranensis) a zostavil tzv. "Muránske artikuly", odstraňujúce nejednotnosti v cirkevných obradoch reformačných prúdov.

Od r. 1594 pôsobil ako vojenský hradný kňaz senior Ján Rimanovius-Krížsky, ktorý s ohľadom na vojenské potreby upravil "Muránske artikuly", ktoré potvdil nový veliteľ Július z Herbesteinu. Evanjelická cirkevc sa načas stala z miernej opozície voči svetskej vrchnosti najväčšou oporou feudálnej moci na Gemeri a Malohonte. Za pomoci veliteľa Muránskeho hradu prikazovala obciam vydržiavať kostol, faru, farára a učiteľa a "trestať chasu ničemnú".

Cirkevné pomey na hrade a v obci Muráň ovplyvňovali protihabsburské povstania v 17. storočí. Po porážke povstania F. Wesselényiho a uväznení jeho manželky M. Széchyovej daroval cisár Muránsky hrad aj s panstvom grófovi Jánovi z Rothalu, ktorý tvrdo presadzoval rekatolizačné hnutie, vyhnal evanjelických farárov z cirkevných obcí Muránskej doliny. Zmiernenie náboženského prenasledovania znamenal až Tolerančný patent cisára Jozefa II. (r. 1781), ktorý nábožensky aj občiansky zrovnoprávnils katolíkmi aj evanjelikov, kalvinov a pravoslávnych. Tolerančný patent veľmi pomohol aj národnoemancipačnému hnutiu Slovákov na Gemeri.

Staré dejiny cirkvi pre nedostatok archívneho materiálu poznáme až od roku 1759, keď bol Muráň (až do r. 1792) filiálkou Muránskej Dlhej Lúky, a teda nemal dovtedy vlastného farára. Podľa dostupných informácií,  ktoré zhromaždil p. farár A. Macák, v obci bol aj kostol, ktorý bol bez veže a pri ňom drevená zvonica. Okolo tohto najstaršieho kostola bol cintorín až do vybudovania nového kostola koncom 19. storočia. V roku 1758 grófska rodina muránskych zemepánov Koháryovcov zväčšila pôvodný starý kostol o polovicu,  pristavila k nemu aj vežu.

Terajší kostol pochádza z roku 1894. Stavali ho 20 rokov z finančných prostriedkov kniežacej rodiny Coburgovcov. Začiatkom októbra roku 1895, po posviacke, pre neopatrnosť zvonára zhorel organ, chór a vnútorná konštrukcia veže, pričom sa rozliali aj zvony. Toto poškodenie sa však okamžite opravilo. Pokým sa nepostavil nový kostol, bohoslužby sa konali v provizórnom drevenom kostole, ktorý stál priamo na námestí, v mieste, kde bol umestnený pamiatkový kríž.