Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História a súčasnosť

Muráň - vstupná brána do Národného parku Muránska planina


Obec Muráň leží pri sútoku Muráňa a Dolinského potoka,  na križovatke starodávnych ciest spájajúcich sever a juh Slovenska: Tisovec - Poprad a Rožňava - Revúca - Muráň. Nachádza sa vo  výške 394 m n.m. a jej chotár má rozlohu 10 315 ha. Dnes žije v obci 1300 obyvateľov. Obec Muráň je súčasťou Gotickej cesty, ktorá prechádza historickými pamiatkami Spiša a Gemera - Malohontu. 

04-pan-nove.jpg

Pôvabné zákutia starého Muráňa majú nielen historickú, ale aj krajinotvornú hodnotu a dotvárajú aj dnes svojskú atmosféru Muráňa. Najstaršou časťou je „Majer“, z ktorej vznikla v stredoveku obec. „Pľac“ je malé námestie pred Obecným úradom a poštou, ktoré je križovatkou ciest smerom na Revúcu, Tisovec a Červenú Skalu.

Najzaujímavejšou časťou obce je „Pastovník“, čo bola pravdepodobne „Pastierska zem“ z roku 1672, kde mali pastieri a prví obyvatelia skromné drevenice. Obydlia dnešných obyvateľov sú postavené na miestach pôvodných dreveníc. V čase jarných a jesenných prívalov sa zjavuje na povrchu podzemná voda a Pastovník sa mení na „muránske Benátky“.

Pastovník - stará časť obce Muráň pastovni11.gifpastovnik2.gif 

O názve MURÁŇ
Hrad Muráň jestvoval už v roku 1271, v tom čase pod ním rovnomenná obec nejestvovala − spomína sa iba statok. Správa o obci nazvanej ako Podmuráň /MORANALYA/ pochádza z roku 1427, kedy je už známa ako mýtna stanica. V roku 1847 Muráň získal právo konať jarmoky, čo znamená, že sa stal mestečkom. V roku 1850 nápis na oválnom pečatidle znie MURÁNY VÁROS. V roku 1867 je už používaný iba názov MURANY.

Názov obce je doložený :

  • z roku 1271 ako castrum Mwran
  • z roku 1321 ako terra seu possessio ad Muran pertinens
  • z roku 1427 ako Moranalya
  • z roku 1435 ako Mwran,
  • z roku 1773 ako Podmurany, maďarsky Murány, Murányalja, nemecký Unter-Muran
  • od roku 1920 dnešný názov Muráň
     

Najstaršie osídlenie Majera a blízkeho Pastovníka na prameňoch vody dokladá najnovšiu jazykovú interpretáciu pôvodu mena Muráň. Významný slovenský jazykovedec profesor Šimon Ondruš tvrdí, že nielen meno Gemer (zo staršieho Gomer), ale aj Muráň má starý praslovanský pôvod: „Jazyková analýza na širšom slovanskom a indoeurópskom materiáli dokazuje, že mená Morav-, Murav- aj Muran označovali zavodnené, močaristé miesta. Naše Zlaté Moravce, Moravany ale aj Muráň sú pôvodné slovansko-slovenské lokality postavené na močaristých miestach!“

História
Muránsky hradObec Muráň, ktorá vznikla roku 1321 pod hradom rovnakého mena, má takisto pohnutú históriu. Pred rokom 1438 sa stala mýtnou stanicou a jej význam znásobovali železorudné bane, hámre a huty. O vyspelom železiarstve svedčia pozoruhodné "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho" o právach a povinnostiach uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov, spísané, vydané a potvrdené r. 1585 urodzeným a veľkomožným pánom Júliusom z Herbensteinu. "Jeho milosti Cisářské největšího Kapitána Zámku Muráňského".

Zrúcaniny Muránskeho hradu sa rozprestierajú na brale Cigánka, ktoré dominuje celému zrúcaniny Muránskeho hradukraju.Takmer 360 m dlhé a 96 m vysoké rumovisko mohutného hradu svedčí o bohatej a dramatickej histórii. Hrad bol dobytý len pomocou zrady (v čase Bašovcov a Wesselényiho), ale obec trpela viac: r. 1574 Muráň vypálili Turci, pričom mnohých Muránčanov odvliekli do zajatia a v obci zostalo len 11 rodín, r. 1610 obec vypálili Bocskayho hajdúsi, mor v roku 1709 - 1710 si vyžiadal 446 obetí. V 19. storočí sa okrem prác v lese, na píle a furmančení zaoberali obyvatelia výrobou dosiek a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní, ale od r. 1823 aj výrobou známej "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. V rokoch meruôsmych sa odohrala 26. 2. 1849 medzi Muráňom a Tisovcom bitka, pri ktorej boli porazení slovenskí povstalci ( podľa povesti sa ranení skrývali v tzv. Hurbanovskej jaskyni, známej aj ako Brestová na začiatku Hrdzavej doliny ). V období SNP fašisti zastrelili v obci 12 mužov, čím sa zavŕšili dramatické udalosti v Muráni.

Súčasnosť
V obci sa nachádza pošta, reštaurácia Koruna a penzión Muráň. V bufete oproti kostolu si môžete pochutnať na výbornej muránskej špecialite - plnených buchtách. V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Pri nástupe na náučný chodník vedúci na Muránsky hrad sa nachádza informačné stredisko Národného parku Muránska planina ( i-dom ).

rodeo MuranNa lúkach pri Muránskej Lehote sa každoročne v auguste organizuje jedna z najzaujímavejších a divácky najvďačnejších akcií „Ródeo Muráň.“ Pre záujemcov o jazdenie a turistiku na koni slúži Jazdecký klub Predná Hora, v ideálne situovanom priestore otvorených lúk a východiskových trás do Národného parku Muránska planina.

Od roku 1978 sa každoročne koná „Zimný prechod Muránskou planinou“, ktorého sa zúčastňujú peší turisti, no najmä bežkári z celého Slovenska, ale aj okolitých štátov. Trate prechádzajú najkrajšími časťami panenskej prírody Muránskej planiny, ktoré sú osobitne atraktívne najmä v bieloskvúcej zime.

Mimoriadne obľúbený je aj „Horský duatlon“ (beh, jazda na bicykli, beh), najmä medzi mládežou.
kone Muránska planinaV r. 1950 bol založený na Veľkej lúke pri Muráni žrebčín, kde chovali ťažné kone pre lesné hospodárstvo a armádu a šľachtili nové plemeno krížením hucula s plemenami fjord, hafling a norik. V r. 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov „norika muránskeho typu“ a od r. 1997 bol vyhlásený chov génovej rezervy „norika muránskeho“.

 


 

dnes je: 25.9.2018

meniny má: Vladislav

webygroup
ÚvodÚvodná stránka